kozmonaut

v útrobách pred zrkadlom
rozplynul sa ďalší dym z tabaku

ohryziem ti rám okuliarov zlato

a ty
pred tým istým zrkadlom
ani netušíš pre koho sa šminkuješ

do okenice zýva vietor

a ani zrkadlo netuší pre koho sa šminkuješ

len mravec vyšplhal po múre bytovky
zachrániť nás
veľkým krokom pre neho a malým pre ľudstvo

už skoro objavil túto izbu

stodvadsaťdva

ako býva naplavená
usadenina v káve
ako sa vlieva priestor
do deja

pri rannej
enkláve roztržitých listov
žltých a mŕtvych
v tabule skla

ako zhorené zápalky
zbombardujú
tvoje prsty
tvoje prsia
tvoju prsť

na linoleu sa vyliahne Malá Krása

kričiaca o nápoj
z tvojho mlieka
vyvierajúceho
z tvojich vlasov

ty musíš chovať počasie

alebo sa počasie chová podľa teba

keď chodím v zmáčaných sandáloch
po zemine
ty sedíš na hrboľatej posteli s úsmevom baleríny
naplneným tesne nad okraj

potom keď mrzne zhŕnaš zo stola slzy
aby sa ti zrazili na prstoch do
celých polí divého maku

vtedy vonku fúka vietor

neskôr ti pod šatami zase dozrejú hrozná
spolu s oblakmi a
lesy pískajú a tráva mliaska
a jasot zvierat je silný

v lone to všetko zmelieš do vína
aj s mojím telom

inak si tú príchuť neviem vysvetliť

uspávanka

ležíš mi na prsiach
a hodiny by tikali
akoby sa niečo malo stať
keby nedošla baterka

takto netikajú

nedeje sa nič

všetko sa už stalo

zložité

vnímať ťa
na tvojej podstielke
v tvojom podpaží

pochabo krúžiť
okolo oceánov rozkoší

chytať a nikdy neuloviť

kúsok pre oboch (2006)

aj keď si nikdy
nebudeme patriť

dve sochy
dva stavy

zakliate nebá
presiaknutá bledá paleta
potrieb
zhýčkaní vojaci s bajonetmi
krásy
páliaci sneh

aj keď si nikdy nebudeme patriť
ja jediný si pamätám kde si nechala
tú najkrajšiu
stopu v blate
keď sme sa venčili

tá patrí len mne a tebe

teplo

občas stretne torzo
tela
torzo tela
na korze

hmly sa prevalia
do kvetov

vášeň sa roztopí
v oblúkoch
vlhkých obočí

a marhuľa
slastne vykvitne

keď vyvrcholíš