nebudeme patriť
dve sochy
dva stavy
zakliate nebá
presiaknutá bledá paleta
potrieb
zhýčkaní vojaci s bajonetmi
krásy
páliaci sneh
aj keď si nikdy nebudeme patriť
ja jediný si pamätám kde si nechala
tú najkrajšiu
stopu v blate
keď sme sa venčili
tá patrí len mne a tebe
...trochu nostalgie doslo so zimou za oknami,tak Nikolaj cita stare basne...tato uz ma niekolko rokov, o to viacej sa mu paci, ze ma celkom neblbu myslienku, aj ked ju pisal relativne zamilovany chlapec...muz a zena, co zobrat a co nechat...:)
OdpovedaťOdstrániť...veru, až mám chuť vytvárať ti program, čo tak zabehnúť niekde? kúpil som si maratónky s motorčekom, behajú aj keď ja stojím
OdpovedaťOdstrániť...ale je pekná, najmä stopy v blate
práve tuhľa, v piatok okolo pol deviatej som stál celý zablatený na ulici Minská (Sučany, Minská, Martin) a stál som, STÁL SOM a ten tieň sa nepohol, a bola NOC..........
OdpovedaťOdstrániť...do blata pri breze na Minskej som sa ten vecer ponoril o dve a pol hodiny neskor po tebe, ked som dosiel z BA...tien uz dovtedy zmyzol, uz tam ziadny nebol...bola to mozno moja chyba, NEHLADAL SOM...noc ale este STALE bola...
OdpovedaťOdstrániť